Skolióza u detí a dospelých – čo znamenajú stupne a čo sa dá ovplyvniť pohybom?
„Má moje dieťa skoliózu?“
„Má 20 stupňov. Je to už veľa?“
„Mám skoliózu od detstva. Má ešte v dospelosti význam s tým niečo robiť?“
„Dá sa skolióza napraviť?“
S podobnými otázkami sa stretávame veľmi často.
Skolióza pritom nie je iba estetická záležitosť a nie je to ani jednoduché „vybočenie chrbtice do strany“.
Ide o trojrozmernú zmenu postavenia chrbtice a trupu, pri ktorej môže byť prítomné bočné zakrivenie, rotácia stavcov a následne aj zmeny postavenia hrudníka, ramien či panvy.
A hlavne:
dve skoliózy s rovnakým počtom stupňov nemusia znamenať dve rovnaké telá.
Čo znamenajú stupne skoliózy?
Veľkosť skoliózy sa štandardne hodnotí na RTG pomocou takzvaného Cobbovho uhla.
Za skoliózu sa vo všeobecnosti považuje zakrivenie chrbtice od približne 10 stupňov.
Človek potom môže počuť čísla ako:
15°
20°
25°
30°
40°
50°
Číslo je dôležité, ale samo osebe nám nepovie všetko.
Dôležité je aj:
- koľko má človek rokov,
- či ešte rastie,
- kde sa krivka nachádza,
- aký má tvar,
- či sa mení,
- ako je postavená panva a hrudník,
- ako sa človek pohybuje,
- a či má alebo nemá bolesti či iné obmedzenia.
Preto sa na skoliózu nedá pozerať iba cez jeden údaj na RTG.
Detská skolióza – čas môže byť veľmi dôležitý
Pri deťoch a dospievajúcich je situácia špecifická tým, že ich telo ešte rastie.
Práve počas obdobia rýchleho rastu sa môže skolióza meniť a niektoré krivky môžu postupovať rýchlejšie než iné.
Preto má veľký význam skoliózu zachytiť včas a sledovať jej vývoj.
Pri menších krivkách môže lekár odporučiť pravidelné sledovanie.
Pri rastúcom dieťati a väčšej krivke môže podľa konkrétnej situácie prísť na rad aj korzet.
Pri výrazných a postupujúcich skoliózach sa už posudzuje ďalší odborný postup.
Nie je preto dobré pri dieťati iba čakať niekoľko rokov s tým, že „z toho vyrastie“.
Na druhej strane samotný nález skoliózy ešte neznamená dôvod na paniku.
Mnohé menšie krivky nepostupujú do závažných hodnôt a pravidelné sledovanie umožňuje reagovať podľa toho, ako sa chrbtica počas rastu skutočne vyvíja.
Dá sa s detskou skoliózou pracovať pohybom?
Dieťa so skoliózou sa stále hýbe.
Sedí v škole.
Nosí tašku.
Športuje.
Chodí.
Stojí.
Leží.
A pri každej z týchto činností používa svoje telo určitým spôsobom.
Preto má podľa nás význam pozerať sa nielen na samotnú krivku chrbtice, ale aj na celkovú statiku a pohyb dieťaťa.
Ako stojí panva?
Je zaťaženie oboch nôh rovnaké?
Ako sú postavené ramená?
Ako pracuje hrudník?
Čo sa deje pri predklone?
Ako sa telo zmení pri konkrétnom aktívnom pohybe?
Práve toto sú otázky, ktoré nás v Chiroworks®️ zaujímajú.
Autokorekcia a skolióza
Pri terapii Chiroworks®️ dieťa ani dospelého pasívne „nenarovnávame“.
Klient vykonáva aktívnu autokorekciu sám.
Najskôr sledujeme statiku tela a to, čo je v danom postavení odlišné.
Následne zadáme konkrétny pohyb a počas jeho vykonávania sledujeme, ako sa telo mení.
Ak sa zmení postavenie panvy, ramien, chrbtice alebo inej časti tela, máme ďalšiu informáciu o tom, ako telo na aktívny pohyb reaguje.
Nejde o silovú manipuláciu.
Pohyb vykonáva samotný klient a my ho priebežne kontrolujeme a usmerňujeme.
Rodičia sa často pýtajú: Dá sa skolióza môjho dieťaťa zlepšiť?
Rozumieme, prečo je to jedna z prvých otázok rodiča.
Odpoveď však nemožno dať iba podľa jednej fotografie chrbta alebo jedného čísla na RTG.
Záleží na veku dieťaťa, jeho raste, type a veľkosti krivky, jej flexibilite a množstve ďalších faktorov.
Preto by nebolo správne sľubovať konkrétny výsledok dopredu.
Dôležité však je:
rastúce telo má schopnosť meniť sa a reagovať na pohyb.
A práve preto má podľa nás zmysel pracovať s pohybovými návykmi, statikou a aktívnou autokorekciou čo najskôr – zároveň s potrebným odborným sledovaním vývoja skoliózy.
Rodič teda nemusí zostať iba pri pocite:
„Má skoliózu, tak už s tým nič neurobíme.“
Existuje priestor sledovať vývoj dieťaťa a aktívne sa venovať tomu, ako svoje telo používa.
A čo skolióza u dospelých?
Tu sa dostávame k veľmi častej otázke:
„Keď už nerastiem, má vôbec význam niečo robiť?“
Áno – len cieľ a očakávania musia byť realistické.
Po ukončení rastu už pracujeme s inou situáciou než u dieťaťa.
Najmä pri výraznejších a dlhodobo fixovaných krivkách nemožno automaticky očakávať, že sa chrbtica aktívnym pohybom jednoducho „narovná“.
To však neznamená, že so skoliózou dospelého človeka už nie je možné pracovať.
Aj dospelý môže pracovať so svojou statikou a pohybom
Dospelý človek so skoliózou môže mať rôzne problémy:
- bolesti chrbta,
- bolesti krížov,
- napätie medzi lopatkami,
- stuhnutosť,
- obmedzený pohyb,
- asymetriu ramien,
- nerovnomerné zaťažovanie nôh,
- problémy v oblasti panvy alebo bedrových kĺbov,
- únavu pri dlhšom státí alebo sedení.
Pri terapii Chiroworks®️ preto nie je jedinou otázkou:
„Koľko stupňov má vaša skolióza?“
Zaujíma nás:
„Čo vaše telo dokáže dnes?“
Ako stojí?
Ako sa hýbe?
Kde je pohyb voľný a kde obmedzený?
A čo sa zmení pri aktívnej autokorekcii?
Aj pri dospelej skolióze môže mať zmysel pracovať s držaním tela, mobilitou a každodennými pohybovými návykmi.
A čo hranica 30 stupňov?
Často sa ľudia pýtajú, či existuje hranica, do ktorej sa „ešte dá niečo robiť“.
Takto jednoducho sa to však určiť nedá.
Skolióza okolo 20 alebo 30 stupňov môže u dvoch rôznych ľudí vyzerať a správať sa úplne odlišne.
U jedného môže byť chrbtica relatívne flexibilná a človek funkčne takmer bez obmedzení.
U iného môže byť prítomná výrazná rotácia, asymetria alebo ďalšie pohybové problémy.
Pri dospelom človeku preto nepovažujeme 30° za magickú hranicu, po ktorej už nemá význam so statikou tela pracovať.
S rastúcou veľkosťou a pevnosťou štrukturálnej krivky však treba mať realistickejšie očakávania od toho, nakoľko sa môže meniť samotné zakrivenie chrbtice.
To ale stále neznamená, že sa nedá pracovať s pohybom človeka.
Skolióza nie je iba chrbtica
Toto je podľa nás veľmi dôležité.
Pri skolióze sa človek často pozerá len na chrbticu.
My sa pozeráme na celé telo.
Panva je pod chrbticou.
Dolné končatiny nesú panvu.
Hrudník sa nachádza nad ňou.
Ramená a lopatky reagujú na postavenie trupu.
Hlava sa snaží zostať v priestore vyvážená.
Preto pri kontrole človeka so skoliózou sledujeme aj oblasti, ktoré na prvý pohľad so samotným zakrivením chrbtice nemusia pôsobiť ako hlavný problém.
Niekedy môže byť výrazná odchýlka napríklad v oblasti panvy alebo bedrových kĺbov.
A práve preto nás nezaujíma iba miesto, ktoré na RTG vytvára najväčší uhol.
Neostaňte v zajatí čísla
Keď človeku povedia:
„Máte 28 stupňov.“
alebo rodič počuje:
„Vaše dieťa má skoliózu.“
veľmi ľahko sa začne všetko točiť iba okolo jedného čísla.
Cobbov uhol je dôležitý.
Ale človek nie je iba Cobbov uhol.
Má svoje telo, pohyb, možnosti, obmedzenia a každodenné návyky.
Preto podľa nás nemá zmysel zostať uväznený iba v názve diagnózy alebo v jednom čísle z RTG.
Je dôležité vedieť, čo ukazuje vyšetrenie. Rovnako dôležité však môže byť zistiť, čo dokáže telo urobiť dnes.
Kedy má význam odborné sledovanie?
Pri dieťati so skoliózou je pravidelné odborné sledovanie veľmi dôležité najmä počas rastu.
Ak sa krivka zväčšuje, lekár môže podľa veku, rastovej fázy a veľkosti skoliózy odporučiť ďalší postup vrátane korzetu.
Pri výrazných alebo progresívnych krivkách sa posudzuje aj chirurgické riešenie.
Takisto u dospelého človeka patrí výrazné zhoršovanie deformity, neurologické príznaky, výrazná slabosť končatín alebo závažné bolesti na odborné vyšetrenie.
Práca so statikou a pohybom nemusí znamenať ignorovanie toho, čo ukazujú zobrazovacie vyšetrenia.
Práve naopak.
Čím viac informácií o svojom tele človek má, tým lepšie môže rozumieť tomu, s čím pracuje.
Záver
Skolióza u dieťaťa a skolióza u dospelého nie sú úplne rovnaká situácia.
U detí hrá zásadnú úlohu rast a vývoj chrbtice.
U dospelých môže byť štrukturálna krivka pevnejšia a možnosti zmeny samotného zakrivenia môžu byť obmedzenejšie.
Ale v jednom sú si obe skupiny podobné:
dieťa aj dospelý svoje telo každý deň používajú.
Stoja.
Chodia.
Sedia.
Športujú.
Pracujú.
A práve preto má význam pozerať sa aj na to, ako sa ich telo pri týchto činnostiach správa.
V Chiroworks®️ pracujeme so statikou tela, pohybovými súvislosťami a aktívnou autokorekciou.
Bez silových manipulácií a bez sľubovania výsledku dopredu.
Pretože pri skolióze nemusí byť jedinou otázkou:
„Koľko mám stupňov?“
Možno stojí za to položiť si aj druhú:
„Čo dokáže moje telo urobiť dnes a dá sa s jeho pohybom ešte pracovať?“